Brainstorming

Brainstorming – „búrka mozgov“ – americký výraz na skupinové tvorivé riešenie problémov. Jeho podstatou je odstránenie zábran, uvoľnenie fantázie /podvedomé procesy/, ponechanie voľnosti tvorbe nápadov, často nezvyklých, netradičných riešení.

Je to metóda, ktorá podporuje nové a netradičné nápady a zároveň podporuje rozvíjanie komunikačných zručností žiakov.

Najčastejšie brainstorming môžeme využívať vo fázach evokácie ako prostriedok stimulujúci myslenie.

Mnohí žiaci nepovedia svoje myšlienky a nápady, lebo si myslia, že sú zlé, že nebudú mať hodnotu. To však tvorivosti neprospieva, preto je potrebné tieto bariéry prekonať. Dodržiavaním základných zásad pri brainstormingu odbúrame strach a žiaci budú smelo vyjadrovať svoje myšlienky.

Základné zásady brainstormingu:

1.      Vytvorenie vhodného prostredia, kde bude uvoľnená atmosféra, aby došlo k slobodnej tvorbe nápadov. Žiaci v plnej miere uplatňujú svoju predstavivosť a fantáziu, produkujú aj zdanlivo nezmyselné nápady, ktoré môžu byť často základom neobvyklých a dobrých riešení.

2.      Kritika nápadov je nažiadúca. Nehodnotíme nápady, vyhýbame sa posudzovaniu typu: to je nezmysel, to sa nedá uskutočniť a pod.

3.      Uplatnenie slobodnej hry myšlienok. Čím viac nápadov, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa medzi nimi objaví viac originálnych a hodnotných.

4.      Synergický efekt /ak žiaci pracujú spoločne, vyprodukujú viac nápadov a navzájom sa inšpirujú/.

5.      Všetci účastníci sú si rovní.

Postup pri brainstormingu:

1.      Oboznámenie žiakov s pravidlami brainstormingu a témou, o ktorej ideme premýšľať.

2.      Vyzveme žiakov, aby heslovite vyslovovali svoje myšlienky a nápady k danej téme. Nápady zapisujeme na veľký papier, tabuľu alebo spätný projektor bez ohľadu na to, či sú nápady správne alebo nie. Zapisuje učiteľ alebo žiaci. Takto majú všetci neustále pred očami všetky doterajšie nápady. Žiaci môžu pracovať aj vo dvojiciach a zaznamenávať spoločne, čo o danej téme vedia. Keď dvojice skončia svoju prácu, môžu pokračovať v skupine.

3.      Urobíme prestávku, počas ktorej žiaci získavajú nové poznatky o téme. Prestávka môže trvať niekoľko minút, hodín ale aj dní – podľa potreby a charakteru témy. Počas tejto doby sa žiaci odosobňujú od návrhov.

4.      Vyhodnotenie návrhov a riešení podľa vopred stanovených kritérií. Využijeme hodnotiace myslenie, vyberáme najlepšie nápady na ich ďalšie spracovanie a rozvíjame diskusiu. Sústredíme sa na to, ako sa dajú nápady uskutočniť a nehľadáme dôvody, prečo sa nápad uskutočniť nedá.

Pri metóde brainstormingu si žiaci najskôr aktívne vybavujú vedomosti, ktoré o téme majú. Vytvárajú si základ individuálnych vedomostí, ku ktorým budú pridávať nové informácie. Toto je dôležité na vytvorenie si trvalých vedomostí, ktoré sú založené na tom, čo žiak vie a čomu rozumie.

Žiaci si vytvárajú nové chápanie poznaného na základe predošlých vedomostí a názorov. Tým, že umožníme žiakom rekonštrukciu predchádzajúcich vedomostí a názorov, položíme široké základy, ktoré umožnia lepšie porozumenie a trvalejšie zapamätanie nových informácií. /Prír.I.s.12/

Pri nácviku brainstormingu by mal byť učiteľ trpezlivý. Mal by žiakov presviedčať, že sa nič nestane, ak povedia niečo nesprávne a spočiatku bude možno menej nápadov. Neskôr žiaci strácajú obavy a voľne produkujú množstvo najrôznejších nápadov.