Mgr. Daniela Facunová a Mgr. Eva Smolková
Základnou skupinou, prostredníctvom ktorej sa realizuje výchovno-vzdelávací proces je školská trieda so svojim triednym učiteľom. Školská trieda je sociálny útvar, kde jej členovia trávia väčšinu dňa spolu a rozvíjajú vzťahy „tvárou v tvár“. Je formálnou skupinou, pretože sa neutvára spontánne. Každá školská trieda prejavuje väčšiu alebo menšiu súdržnosť, zomknutosť, ktorú žiaci prežívajú ako pocit prináležitosti, a ktorá sa navonok prejavuje v podobnom správaní a prežívaní žiakov. Tak ako žiaci učiteľa, ani učiteľ nemá možnosť vybrať si žiakov podľa sebou zvolených kritérií. Jednoducho je triednym učiteľom jedinečnej triedy.
Ak voči žiakom prevláda autoritatívne, direktívne riadenie, učiteľ má tendenciu obmedzovať triedu, jej život, o požiadavkách nediskutuje, úlohy sa len musia plniť, skôr či neskôr sa vo vzťahu medzi žiakmi objavia prvky agresie, neznášanlivosti, ba až autoritatívnosti jedných voči druhým. Celková atmosféra v triede môže byť plná napätia a konfliktov.
Výhodnejšie pre triedu je, ak učiteľ pomôže dotvárať celkovú atmosféru v triede, ktorá môže byť priaznivá - naplnená pohodou. Snaží sa čo najviac podnietiť aktivitu žiakov tak, aby spoluvytvárali život triedy a zapojí do činnosti všetkých žiakov. Mal by sa vcítiť do problémov a ťažkostí žiakov, učiť ich a pomáhať im riešiť problémy, učiť ich spolupatričnosti, samostatnosti a vzájomnej pomoci. Toto všetko sa odrazí v podobe kladných vzťahov medzi samotnými žiakmi.
Projekt „Pilotný program primárnej prevencie na ZŠ“
Často sme svedkami, ako v triednych kolektívoch vznikajú problémy: záškoláctvo, agresivita, šikanovanie, kriminalita… V niektorých rodinách absentuje záujem rodiča o dieťa. Rodičia majú na deti čoraz menej času a deti čoraz viac problémov. Svet je iný, a preto sú iné aj deti. Ak deti okrikujeme, dávame im stále múdre rady, alebo ich vôbec nepočúvame, cítia sa menejcenné a neschopné. Výsledkom ich správania je potom vzdor a nezáujem. Vo vnútri sú to však citlivé stvorenia, túžiace po láske a porozumení.
Dieťa sa často nudí, nemá sa s kým porozprávať, a preto hľadá rôzne formy zábavy (často negatívne), vyhľadáva skupiny mimo školy a rodiny, ktoré majú asociálny charakter. Ak to všetko ostáva bez povšimnutia, alebo sa zvolí nesprávny prístup, problém narastá a vedie dieťa na cestu, z ktorej býva návrat veľmi ťažký.
Jednou z dôležitých úloh základnej školy je nielen vzdelávať, ale aj vychovávať svojich žiakov. Výchova detí sa nemusí uskutočňovať len na vyučovaní v rámci jednotlivých predmetov, ale vo veľkej miere v mimovyučovacej činnosti. Prioritnú úlohu v tejto oblasti zohráva triedny učiteľ, ktorý svojimi aktivitami môže pomôcť nielen žiakom, ale aj ich rodičom. Môže byť nápomocný nielen vzniknuté problémy riešiť, ale hlavne pomôcť problémom predchádzať. Prevencia (predchádzanie nežiadúcim javom) obsahujúca ochranné opatrenia pred vznikom patologických – asociálnych javov je najlepšou cestou k dobrým a vychovaným deťom.
Uvedomujúc si všetky skutočnosti a úlohy triedneho učiteľa sa už dlhšie snažíme formovať osobnosť každého žiaka. Vedieme žiakov vo svojich triedach k tomu, aby si viac verili, vedeli povedať svoj názor, uvedomili si vlastnú osobnosť v triednej skupine, vedeli riešiť problémy, vyberali si dobrých priateľov a stránili sa negatívnych javov vo svojom okolí.
V našej práci využívame hodnotné poznatky získané v rámci vzdelávania Projektu Orava organizované Združením Orava a vzdelávania koordinátorov primárnej prevencie organizované Centrom výchovnej a psychologickej prevencie pri PPP v Dolnom Kubíne.
Skúsenosti sme si nechceli nechať len pre seba, preto sme sa rozhodli vypracovať projekt „Pilotný program primárnej prevencie na ZŠ“, ktorý by mohol byť vhodným námetom pre prácu triedneho učiteľa. Cieľom projektu, ktorý sme realizovali na škole, bolo vytvoriť program pre triedne skupiny, triednych učiteľov, koordinátorov primárnej prevencie v spolupráci s rodičmi a odbornými pracovníkmi CVPP. Našu činnosť so žiakmi finančne podporil Protidrogový fond SR. V troch častiach projektu sme sa intenzívnejšie prostredníctvom pracovných dielní a zážitkových aktivít venovali žiakom i rodičom a vytvárali pozitívny vzťah učiteľ - žiak, rodič - učiteľ, žiak – žiak, rodič - dieťa.
Aj po ukončení projektu „Pilotný program primárnej prevencie na ZŠ“ sa naďalej venujeme aktívnej činnosti v práci triedneho učiteľa. Snažíme sa vytvoriť v triedach priaznivú klímu, prijať každé dieťa také, aké je a prejavovať mu priateľské city. Deti povzbudzujeme a na negatívne javy sa snažíme reagovať pokojne, no poukazujeme na dôsledky týchto javov.
Dieťa k svojmu životu potrebuje osvojenie si určitých hodnôt, ale aj uspokojenie svojich potrieb nielen biologických ale aj psychických (potreba lásky, uznania, bezpečia, byť akceptovaný, potreba niekam patriť). Pri tejto práci však nesmieme zabudnúť na formulovanie jasných a splniteľných cieľov, a hlavne na aktívnu spoluprácu s rodičmi.
Základné typy práce triedneho učiteľa so žiakmi a ich rodičmi, ktoré realizujeme:
1. Tvorivé dielne s triednou skupinou v rámci netradičných triednických hodín
2. Netradičné rodičovské stretnutia, na ktorých sa spoločne stretávajú žiaci, ich rodičia
a triedny učiteľ
3. Dvojdňové spoločné pobyty detí, triedneho učiteľa, koordinátora primárnej prevencie
a odborných pracovníkov CVPP
Východiskom pri práci s deťmi a s ich rodičmi vo všetkých troch typoch spoločnej práce je určenie si pravidiel, ktoré stále dodržiavame a podľa nich sa správame.
Najlepšie je, keď pravidlá nenadiktujeme, ale si ich vytvoríme spoločne. Keď si vytvoríme vlastné pravidlá, všetci ich viac akceptujú, než direktívne nariadenia. Pri diskusiách je to potrebné, aby nedošlo ku konfliktom. Ak máme vytvorené dobré pravidlá, vyhneme sa mnohým nedorozumeniam a sporom. (Navedieme deti aj rodičov, aby si vytvorili vlastné zásady, ktoré by sa mali dodržiavať a aby diskutovali o nich. Napr. ohľaduplnosť, dôvera, aktívne počúvať jeden druhého, neklebetiť a neohovárať, nezraňovať sa, byť tolerantný, právo hovoriť, keď chcem a nehovoriť, keď nechcem atď. Pravidlá sa môžu dopĺňať.
Celú činnosť na spoločných stretnutiach zameriavame na skupinové aktivity zážitkového charakteru, ktoré nám pomáhajú aktivizovať a formovať harmonickú osobnosť žiakov, ale aj ich rodičov.
V závere jednotlivých činností nezabúdame na rozhovory o pocitoch a zhrnutie skupinového diania, oceňovania sa navzájom a myšlienky na posilnenie medziľudských vzťahov.
Dobré námety pre prácu s deťmi v triedach, pre spoločné pobyty aj pre rodičovské stretnutia čerpáme zo skúseností z už spomínaných pracovných dielní Združenia Orava a stretnutí koordinátorov primárnej prevencie, ale aj z metodických príručiek: Projekt Orava v praxi, Cesta, Násilie v škole.
1. Tvorivé dielne s triednou skupinou v rámci netradičných triednických hodín
Štruktúra netradičnej triednickej hodiny
1.časť ( úvodná)
Hodinu začíname v komunitnom kruhu (vidíme sa všetci navzájom, nikto nemá výhodnejšie postavenie). Tu je priestor hovoriť o svojich pocitoch, záľubách, túžbach, oceňovaní seba aj druhých, atď.
2. časť
Realizujeme v nej činnosti a aktivity, ktoré nás rozohrejú a odstránia v nás napätie, aby sme mohli byť otvorenejší a aktívnejší, tzv. „lámače ľadu“. Zaraďujeme ich po úvode, alebo aj pomedzi hlavnú aktivitu, ak je dlhšia.
3. časť (hlavná časť- napĺňa náš stanovený cieľ)
Náplňou tejto časti sú konkrétne aktivity zamerané na podporu:
- sebapoznávania a sebahodnotenia
- spolupatričnosti
- rozvoja spolupráce a vzájomnej pomoci
- riešenia konfliktov
- rozvoja komunikácie
- rozvoja pozitívnych vzťahov a iné
4. časť(reflexia)
V tejto časti, opäť v kruhu, rozprávame so žiakmi o svojich pocitoch a postojoch k zažitému v hlavnej časti.
2. Netradičné rodičovské stretnutia, na ktorých sa spoločne stretávajú žiaci, ich rodičia a triedny učiteľ
Náplňou netradičných rodičovských stretnutí sú aktivity pomáhajúce nachádzať pozitívny vzťah detí a rodičov, prípadne aktivity zamerané na vzájomnú pomoc a hľadanie kľúča k úspechu pri učení, hľadanie spoločnej cesty, ako sa stať lepším rodičom a lepším dieťaťom, a iné.
Cieľom netradičnej formy rodičovského stretnutia je získať rodičov na svoju stranu. Ukázať im, že máme ich deti radi a záleží nám na nich aspoň toľko, koľko im samotným. Je potrebné presvedčiť ich o tom, že im chceme pomôcť a že aj my potrebujeme pomoc od nich, vyzvať ich k úzkej spolupráci. Je dôležité, aby sa na rodičovskom stretnutí zmenil monológ na dialóg.
Pri realizácii takéhoto typu rodičovského združenia je výhodné požiadať o spoluprácu svojho dobrého kolegu. Vtedy je možné časť stretnutia realizovať aj v dvoch skupinách - deti a rodičia samostatne.
a) Rodičovské stretnutie začíname tzv. aktivitou na “lámanie ľadu”.
Existuje ich množstvo. Vďaka nim rodičia strácajú zábrany. Uvolnia sa a majú väčšiu chuť spolupracovať.
Napr.:
Dieťa predstaví svojho rodiča všetkým a povie o ňom, čo si na ňom cení a naopak, aj rodič predstaví svoje dieťa a povie, čo si na ňom váži.
b) Diskutujeme s rodičmi i s deťmi na vopred určenú hlavnú tému
Na každé stretnutie si zvolíme jednu hlavnú tému, ktorej sa venujeme a diskutujeme o nej s deťmi i rodičmi. (Najlepšie je zistiť si od rodičov na začiatku školského roka o aké témy majú záujem, aby sme sa mohli na diskusiu dobre pripraviť, prípadne si pozvať odborníka. Aj zo skúseností svojich kolegýň, ktoré tiež realizujú netradičné rodičovské združenia vieme, že záujem býva často o pálčivé témy, napr.: Drogy a ich prevencia. Ako mám pomôcť svojmu dieťaťu s úlohami? Moje dieťa má trému. Šikanovanie. Záujem o život v triede...)
Pripravujeme stretnutia, na ktorých deti prezentujú, čo robia na vyučovaní. Napríklad hrali sme sa s rodičmi matematické BINGO, deti predviedli dramatizáciu rozprávky, ktorú si nacvičili v rámci vyučovania literatúry a pod.
Venujeme sa citovej výchove v rodine. Písali sme s deťmi listy pre rodičov a naopak, rodičia na stretnutí písali list deťom.
c) Reflexia
Diskutujeme s deťmi a rodičmi o rôznych otázkach. Pýtame sa ich, ako sa im páčilo stretnutie a aktivity, či nám chcú niečo povedať - čo by sme mali vedieť. Tu je priestor aj na výzvu k lepšej spolupráci a prosbu o pomoc triede i škole.
Niekedy pomocou dotazníka, alebo formou voľného písania nechávame rodičov a deti písať o tom, čo sa chceme od nich dozvedieť.
Jedna z možností uskutočnenia takého rodičovského združenia bola opísaná v článku:
D. Facunová: Rodičovské združenie trochu inak, Orava Journal, č. 1, II ročník, str. 10.
3. Dvojdňové spoločné pobyty detí, triedneho učiteľa, koordinátora primárnej prevencie a odborných pracovníkov CVPP
Na dvojdňové pobyty so žiakmi si pozývame odborných pracovníkov CVPP, ktorí nám počas celých dvoch dní pomáhajú intenzívnejšie pracovať so žiakmi. Sú nápomocní nielen pri formovaní harmonických osobností žiakov, ale dokážu odborne pomôcť riešiť nejeden vzniknutý problém a vzťahy v triednej skupine.
Pobyty uskutočňujeme väčšinou v Agrohoteli Húšť v Dlhej nad Oravou, kde máme možnosť celý program obohatiť o hipoterapiu. Deti sa nielen učia jazdiť na koníkoch, ale niektoré sa s radosťou o ne aj starajú. Sprievodcom celého pobytu je aj gitara a veľa pekných pesničiek, ktoré si spoločne s deťmi spievame.
Aktivity realizované počas dvojdňového spoločného pobytu
Spoločné úvodné aktivity
- vizitky (vytvoríme si ich z papiera, kde si napíšeme svoje meno a pozitívnu vlastnosť, ktorá ma charakterizuje, prípadne nakreslíme obrázok, zvieratko..., nasleduje prezentácia vizitiek)
- formulovanie základných pravidiel ( formou brainstormingu o nich hovoríme a zároveň si ich píšeme na veľký hárok papiera)
- strom očakávaní (každý svoje očakávanie od pobytu napíše na samolepiaci lístok a prilepí ho na korunu nakresleného stromu )
- vylosovanie mena (každý žiak si vylosuje jedno meno svojho spolužiaka, u ktorého si bude všímať počas celého pobytu jeho pozitívne vlastnosti, správanie, jazdu na koni a na konci ho ocení vlastnoručne napísaným „vysvedčením“)
Zahrievacie aktivity tzv. „lámače ľadu“
Tieto pohybové aktivity podporujú atmosféru spontánnosti, tvorivosti, bezpečia a kooperácie v skupine. Uvoľňujú napätie a sú zdrojom koncentrácie detí. (Napr. „Kompót“, „Plachta“, „Vymenia si miesto“...Námety čerpáme z príručky Násilie v škole. str28,29.)
Aktivity formujúce harmonickú osobnosť žiaka a pozitívnu klímu v triednej skupine
Zamerané sú na uvedomenie si seba samého, svojich kladných vlastností, pocitu spolupatričnosti, na zamyslenie sa nad prioritnými hodnotami človeka, ktorými sú láska, porozumenie, priateľstvo a ich význam v živote každého člena skupiny. Vedú k empatii, ku kooperácii a pocitom zodpovednosti nielen za seba, ale aj za iných. Mnohé dávajú príležitosť na vyjadrenie uznania a sympatie, získanie pocitu bezpečia a dôvery v ostatných.(Námety čerpáme z príručiek: Cesta a Násilie v škole.)
Počas celých dvoch dní pracujeme so žiakmi spoločne alebo v menších skupinkách.
Záverečné aktivity
Sú zamerané na reflexiu a na vzájomné oceňovanie (vyhodnotenie splnenia očakávaní, odovzdávanie vysvedčení vylosovaným spolužiakom, vyslovovanie pozitívnych prianí a iné).
Použitá literatúra:
Kol. autorov: Projekt Orava v praxi, Združenie Orava pre demokraciu vo vzdelávaní, Dolný Kubín, 2001
Matula Š.: Cesta, Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava,1999
Tholtová J.,Žufová M., Sučáková A.: Násilie v škole ,OZ Informačné centrum mladých Orava ,Nižná, 2000.48 str.ISBN 80-967747-6-X
Kačáni v. a kol.: Základy učiteľskej psychológie, SPN, Bratislava 1999. 214 str. ISBN 80-80-02830-0
Petty G.: Moderní vyučování, Portál, Praha, 1996. 380 str. ISBN 80-7178-070-7