Džez

            Džez vznikol na sklonku 19. storočia na juhu Spojených štátov amerických okolo mesta New Orleans. Na tamojších rozľahlých plantážach  hrdlačili černosi, odvlečení z pôvodného domova v Afrike. Vo svojom otroctve sa utešovali spevmi. Aj bieli obyvatelia Ameriky si pospevovali piesne, čo si priniesli z Európy. A práve zo stretnutia africkej a európskej hudby v Amerike sa zrodil džez.

            Boli to spočiatku pracovné piesne, náboženské spirituály/duchovné piesne amerických černochov/ a blues. Prvé dva druhy boli kolektívne piesne, v ktorých na predspevákovo zvolanie odpovedal zbor. Naproti tomu blues spieval vždy len jeden spevák, sprevádzaný bendžom, gitarou a neskôr i džezovým orchestrom.

            V desiatkach zábavných podnikov hralo množstvo výborných kapiel, ktoré navzájom súťažili. Vedúcim nástrojom bola trúbka, ktorú bohatými ozdobnými improvizáciami dopĺňal klarinet a basovú linku vypĺňal trombón. Pod touto trojicou melodických nástrojov pulzovala rytmika: bicie, bendžo, klavír, neskôr kontrabas.

Čoraz viac sa do tejto hudby zapájali aj belošskí muzikanti a tento spôsob hry začínajú volať dixieland. Tento štýl je dodnes veľmi obľúbený na celom svete, aj na Slovensku /bratislavská kapela Nový tradicionál/.

Neskôr tí najlepší odišli hľadať šťastie na sever - predovšetkým do Chicaga. Tu rozvinuli všetko, čo si od Mississippi priniesli, do nových foriem, zdokonalili si techniku i umenie improvizácie. Až tu - a neskôr v New Yorku - sa vypracovali najväčšie osobnosti tejto hudby, ktoré potom udávali smer celého džezu - trubkár a spevák Louis Armstrong a speváčka Ella Fitzgeraldová. Obaja, Louis i Ella priviedli do dokonalosti vokálnu improvizáciu na náhodne zvolené vokály - scat.

            Klasickými hudobnými nástrojmi džezu sú klarinet, trúbka, saxafón, kontrabas a bicie nástroje. Základom džezu je pulzujúci rytmus a improvizácia založená na okamžitých nápadoch, ktorá umožňuje dokonale vyjadriť náladu, pocity, ľudské vnútro.

            Všetky džezové štýly / či už tradičný džez, swing, pop, cool, west coast, free jazz, jazz rock a ďalšie / hlboko ovplyvnili a dodnes ovplyvňujú vývin rôznych prúdov populárnej hudby.

            Krásny černošský spirituál Swing Low, Sweet Chariot/Zoastúpi krásny voz/ inšpiroval slávneho českého skladateľa Antonína Dvořáka pri komponovaní symfónie Z nového sveta.

            Džez bol od začiatku hudbou amerických černochov, ktorí vlastne tvorili spodinu spoločnosti. Preto sa mnohí vzdelaní černošskí hudobníci snažia vytvoriť skutočne „serióznu“ hudbu, ktorá vychádza zásadne z notového zápisu. K takým skladateľom patril aj Scott Joplin, nazývaný tiež kráľ ragtimu.

            V tridsiatych rokoch, keď sa Amerika spamätala z hospodárskej krízy, prichádza nové obecenstvo, ktoré sa chce predovšetkým zabávať. Džez vo svojej tradičnej podobe sa im zdá agresívny a hlučný. Vznikajú veľké orchestre. Takýto orchester už nemôže iba improvizovať, musí hrať podľa notového zápisu /aranžmá/.Tento štýl dostáva meno swing. / Swing je názov jednej štýlovej epochy džezu, ale je to najmä spôsob hrania, akési pohupovanie v rytme/.

            V džeze nastáva obdobie experimentov a táto hudba sa čoraz viac vzďaľuje od poslucháčov. Našťastie, nachádza džez vždy dosť síl vrátiť sa ku svojim koreňom. K takým stáliciam patril napr. orchester Duka/juka/ Ellingtona alebo vynikajúci slepý spevák, klavirista a skladateľ Ray Charles., ktorý svojou „hudbou duše“ /soul jazz/ pritiahol k džezu milióny poslucháčov.

            Prvý skladateľ, ktorému sa podarilo spojiť džezovú a symfonickú hudbu, bol Američan z New Yorku George Gershwin - symf skladba: Rhapsody In Blue /Rapsódia v modrom/.

            Džez sa navždy zaradil do hudobnej histórie spolu so svojimi najväčšími predstaviteľmi, akými sú Louis Armstrong, Duke/juk/ Ellington, Count Basie, Ella Fitzgeraldová, Charlie Perker, John Coltrane alebo Miles Davis.

                                                                                                          Mgr. Eva Smolková