Cieľom kooperatívnych aktivít v škole je pomôcť žiakom rozvíjať schopnosť pozerať sa na problém očami druhých, brať do úvahy iné názory, rozlišovať problémy, ktoré môžeme vyriešiť samostatne a ktoré vyžadujú spoluprácu, schopnosť modifikovať stanovené pravidlá formou diskusie a dosiahnutím konsenzu a konať tak, aby bol dosiahnutý spoločný cieľ.
Prostredníctvom kooperatívneho vyučovania sa učia žiaci spolupracovať, komunikovať a vzájomne sa hodnotiť.
Efekt kooperatívneho vyučovania skúmal napr. R.E. Slavin, ktorý zistil, že kooperatívne vyučovanie má oproti súťaživému a individualizovanému vyučovaniu pozitívny efekt vo vyššej motivácii dosiahnuť vysoký učebný výkon.
Aj v našich podmienkach je možné veľmi úspešne zaraďovať kooperatívne učenie na vyučovacích hodinách. Niektoré aktivity využívam aj ja a dnes by som sa chcela podeliť so skúsenosťami pri kooperatívnom učení so žiakmi 6. ročníka na hodine literárnej výchovy. Zvolila som si metódu:
Rotujúci prehľad.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
|||||
Cieľom tejto metódy je, aby žiaci aktivovali svoje pôvodné vedomosti, prepájali informácie z iných zdrojov a analyzovali informácie predstavené inými žiakmi.
Postup pri rotujúcom prehľade:
1. Na veľké papiere napíšeme otázky alebo úlohy a umiestnime ich okolo miestnosti (na jednom papieri je jedna otázka).
2. Žiakov rozdelíme do skupín (toľko skupín, koľko máme pripravených otázok na veľkých papieroch).
3. Každá skupina má pridelenú otázku alebo úlohu a premiestni sa k papieru s ich otázkou. Počas niekoľkých minút spoločne diskutujú o otázke a napíšu výsledky diskusie na veľký papier.
4. Na znamenie sa jednotlivé skupiny premiestnia k ďalšiemu najbližšiemu papieru, prečítajú si nielen otázku, ale aj informáciu, ktorú tam napísala predchádzajúca skupina. Opäť diskutujú už nielen o otázke, ale aj o informáciách napísaných inou skupinou žiakov a nakoniec pridajú svoje vlastné informácie alebo poznámky.
5. Žiaci na znamenie učiteľa menia pozície a striedajú sa dovtedy, kým sa skupiny nevrátia k svojim pôvodným papierom.
Túto metódu som využila pred preberaním tematického celku o vedecko-fantastickej literatúre. Vyhradila som si na ňu dve vyučovacie hodiny. Postupovala som takto:
Þ Žiakov som pomocou farebných lentiliek rozdelila do piatich skupín.
Þ Na veľkých papieroch, ktoré som rozmiestnila po miestnosti, boli tieto otázky (úlohy):
1. Čo si predstavujete pod pojmom vedecko-fantastická literatúra?
2. Jules Verne – čo viete (alebo ste zistili) o spisovateľovi?
3. Čo viete o vynálezcoch, vynálezoch a objavoch v minulosti?
4. Uvažujte nad tým, kedy je rozvoj vedy a techniky pre ľudstvo prínosom a kedy ohrozením – svoje názory zdôvodnite.
5. Galéria našich nápadov – vynálezov.
Þ Žiakom som dala pokyny, ako majú postupovať. Vyzvala som ich, aby medzi sebou diskutovali a aby k úlohám pristupovali zodpovedne. Upozornila som ich, že na dvoch stanovištiach majú možnosť získať informácie aj z kníh a iného pripraveného materiálu. Na stanovišti s druhou otázkou, kde mali zistiť niečo o spisovateľovi, mali na stole k dispozícii množstvo kníh od J. Verna, encyklopédiu spisovateľov sveta a rôzny materiál o živote a diele J. Verna. Podobne aj pri treťom stanovišti mali žiaci niekoľko kníh a materiál týkajúci sa vynálezov a objavov v minulosti. Takže mohli informácie čerpať z viacerých zdrojov. Pri piatej úlohe mali žiaci nakresliť a popísať nejaký svoj vynález, ktorý by im pomohol v každodennom živote a umiestniť ho v galérii nápadov a vynálezov.
Þ Postupne sa všetci žiaci vystriedali pri všetkých úlohách.
Čo sa dialo počas aktivity?
1. Žiaci aktivovali svoje doterajšie vedomosti, ktoré o téme mali.
2. Tým, že diskutovali o téme s ostatnými v skupine, museli počúvať názory druhých a kriticky premýšľať nad tým, čo povedeli.
3. Pri rozhodovaní, čo napíšu na papier, museli syntetizovať informácie z rôznych zdrojov (nielen informácie z kníh, ale aj z diskusie v skupine).
4. Pri premiestňovaní sa na iné stanovište museli analyzovať to, čo napísali žiaci pred nimi, zhodnotiť ich myšlienky a pripojiť k nim svoje vlastné.
Žiaci v jednotlivých skupinách pracovali s veľkým záujmom. Počas druhej vyučovacej hodiny sme sa spoločne vrátili k jednotlivým papierom a prezreli sme si všetko, čo na danú tému žiaci popísali. Takto sme opäť mohli rozvíjať diskusiu a zhodnotili sme prácu v jednotlivých skupinách. Žiaci sami zistili aj nedostatky ( opakovali sa niektoré informácie) a zároveň priznali, že si asi pozorne neprečítali to, čo pred nimi žiaci zaznačili. Hodinu sme ukončili v galérii nápadov a vynálezov, kde žiaci prezentovali svoje práce. Mali mnoho originálnych nápadov a svoje vynálezy aj vtipne pomenovali: Elektrická rodinka, Letoskúter, Robotodomácoúloháč, Škrabochrbátomet a pod.
Mne sa hodina páčila asi najviac, lebo žiaci pracovali samostatne, ja som bola iba koordinátorkou ich práce a mohla som sledovať ako sa s chuťou a zanietením zmocňovali informácií. Touto metódou vlastne žiaci bez výkladu učiteľa prišli sami k informáciám, ktoré postupne spracovali a osvojili si ich.
Použitá literatúra: Graham Pike, David Selby: Globální výchova
Miron Zelina:
Alternatívne školstvo