Ako vediem žiakov k uvedomelému čítaniu       

Mgr. Eva Smolková
   ZŠ Nemocničná Dolný Kubín

            Čoraz častejšie sa stretávame v škole s problémom nezáujmu žiakov o čítanie kníh. Tu by som sa chcela pozastaviť a podeliť sa o skúsenosti pri vedení mladého čitateľa cestou plnej porozumenia, zábavy napätia a objavovania prostredníctvom literárnych textov a kníh. Ak chcem, aby žiaci čítali, musím im byť samozrejme vzorom, pomocníkom a poradcom v jednej osobe. Neodmysliteľná je tu motivácia, ktorá privedie žiaka k siahnutiu po knihe. Teda je potrebné žiakom vysvetliť, akým pomocníkom a priateľom sa mu môže stať kniha. Uskutočňujem rozhovory a besedy, kde hovorím spolu so žiakmi o nezastupiteľnosti knihy v živote kultúrneho človeka, že už od najútlejšieho detstva sa malé dieťa prostredníctvom leporela, obrázkových kníh oboznamuje s blízkym i vzdialeným svetom vecí, zvierat, ľudí, udalostí, so svetom, ktorý ho obklopuje. Tu kniha plní prvú poznávaciu a informačnú funkciu a zároveň prispieva k rozvoju reči, pomáha upevňovať pamäť a rozvíja ju. Dieťa objavuje čarovný svet rozprávok, na príkladoch zvieratiek a vecí - oživených ľudskými cnosťami a chybami si začína utvárať kategóriu dobra a zla, správneho a nesprávneho. A tu začína kniha plniť ďalšie poslanie - rozvíja etické city a prispieva k utváraniu charakteru detí. Kniha svojimi pútavými ilustráciami a úpravou rozvíja aj estetické city dieťaťa.

V období školskej dochádzky sa dostávajú deťom do rúk knihy, ktorých dej je postupne bohatší, hrdinovia sa dostávajú do situácií, ktoré aj mladý čitateľ prežíva - teda aj prostredníctvom literárnych hrdinov sa učí riešiť niektoré problémy, vyrovnávať sa s konfliktovými situáciami, vyberá si spomedzi nich vzor a chce sa mu v živote podobať. V neposlednom rade kniha plní aj oddychovú funkciu a mala by sa stať samozrejmou súčasťou každého človeka. Deti s bohatými čitateľskými záujmami prospievajú ľahšie ako deti, ktoré nečítajú. Preto doprajme našim deťom knihy, pomôžme im vybrať, učme ich, že kniha a priateľ sa v mnohom podobajú a fráza: „ Kniha je najlepší priateľ človeka, ktorý nikdy nezradí “ nech neostane len prázdnou frázou.

            Aby som vzbudila u žiakov väčší záujem, o knihách nielen diskutujeme, ale aj navštevujeme spoločne knižnicu a zúčastňujeme sa besied aj mimo školy.

Keď chcem, aby bolo čítanie účinné, zamýšľame sa spoločne nad týmito otázkami:

1.  Ja ako čitateľ

*     rád čítam

*     viem si správne vybrať

*     plánujem svoje čítanie a rezervujem si na čítanie čas

*    o prečítanom si vytváram vlastný názor

2.  Aktívne hľadám v texte významy

*     využívam strategické uvažovanie, vzhľad, tvorivosť, vytrvalosť a zručnosť pri čítaní

*     kladiem otázky týkajúce sa textu

*     spájam text so svojimi skúsenosťami, literatúrou a svetom

*     čítam plynule

3.  Preukazujem znalosť literatúry a vyznám sa v knižnici

*     poznám pozitívny vplyv účinného čítania

*     poznám a využívam rôzne žánre

*     preukazujem záujem o slová a jazyk

*     používam naučené literárne termíny

*     využívam informácie v knihách a knižnici

*     čerpám z čítania a tak si obohacujem vedomosti.

Prostredníctvom takéhoto zamýšľania si vediem žiakov nielen k zaužívanému vyrozprávaniu obsahu knihy, k vyjadreniu pocitov, hodnoteniu postáv a vzťahov medzi nimi, ale aj k uvedomeniu si toho, čo im kniha prináša ako čitateľovi.

O prečítaných knihách hovorím so žiakmi formou besied a snažím sa im pomôcť otázkami, ktoré mám vopred vypracované a žiaci ich poznajú. Vopred vedia, na čo sa majú sústrediť a čo si majú všímať. Otázky sa týkajú rôznych oblastí, napr:

1.  Informácie o autorovi / Čo vieš o autorovi prečítanej knihy? Poznáš aj iné diela od tohoto autora? Poznáš diela iných autorov s touto témou? Máš pocit, že autor využíva svoje osobné zážitky?)

2.  Vplyv knihy na žiaka / Ako sa ti kniha páčila? K akým myšlienkam ťa viedla? Ako si sa zžil s postavami a ich činmi? Smial si sa, plakal, hneval sa? Prečo? Naučil si sa niečo z knihy? )

3.  Štýl autora ( Ako ťa autor voviedol do príbehu? Ako autor zobrazil konanie, myslenie a city postáv? Mal si pocit, že počuješ skutočné postavy? Nebolo v knihe príliš veľa alebo málo dialógu? Vyskytli sa v knihe opisy? Bolo určenie miesta a času dôležité pre príbeh? Poučil si sa o živote v inom období? O aký literárny žáner išlo? Je názov vhodný? Bolo ľahké predvídať budúci dej? Bol dej zaujímavý? Boli tam prirovnania, scény alebo výroky, ktoré si si zapamätal? )

4.  Úprava knihy ( Aký je obal? Vyskytujú sa v knihe ilustrácie? Kto je ilustrátor? Ako je členená kniha? )

5.  Úvahy o vlastnom čítaní  ( Ako došlo k rozhodnutiu čítať túto knihu? Vrátil si sa k niektorej časti knihy? Kde a kedy čítaš najradšej? Čas, ktorý si venoval čítaniu, považuješ za užitočný? Čo chceš čítať ďalej? )

Tieto otázky používam najčastejšie a žiaci vedia, čo všetko si majú pri čítaní všímať. Ostatní žiaci potom dávajú otázky individuálne, pýtajú sa na to, čo ich najviac zaujíma. Týmto spôsobom sa prečítanou knihou zaoberáme podrobne a utvoríme si na ňu komplexný pohľad. Pri takejto podrobnej analýze si žiaci uvedomujú hlbšie súvislosti a sú vedení k uvedomelému čítaniu. Svoje postrehy, poznámky a najkrajšie myšlienky si žiaci môžu zapisovať do svojich čitateľských denníkov.