Pomerne často používam na vyučovacích hodinách tzv. voľné písanie a cielené voľné písanie - je to „technika, cieľom ktorej je dostať myšlienky na papier.“
Ak žiaci píšu o tom, čo chcú písať sami bez zadania témy, hovoríme o voľnom písaní. Ak určíme tému, o ktorej chceme, aby žiaci písali, hovoríme o cielenom voľnom písaní.
Cieľom voľného písania je aktivizácia uvažovania. Pri voľnom písaní prebieha súčasne proces myslenia i písania. To vplýva na lepšie zapamätávanie si. Myslenie nie je lineárne, tok myšlienok prichádza z viacerých strán. Keď pracujeme so žiakmi touto metódou, musíme ich presvedčiť, že to nie je test, len voľné písanie myšlienok na papier.
Túto techniku môžeme použiť pri vyučovaní novej témy, ak chceme zistiť, čo o danej téme žiaci vedia. Môžeme ju použiť po skončení tematického celku, aby sme sa presvedčili, do akého rozsahu si žiaci učivo osvojili (je to spätná väzba pre učiteľa) a zároveň zistíme, čo všetko si o danej téme žiaci zapamätali. Voľné písanie je vhodné na zistenie názorov, myšlienok a uvažovania žiakov.
Postup pri voľnom písaní:
1. Dohodneme sa so žiakmi na určitom čase ( 7 minút ).
2. Zadanú tému si žiaci napíšu na papier. Myslia na ňu celý vymedzený čas a píšu voľne všetko, čo ich k danej téme napadne. Vo vymedzenom čase musí byť ruka stále v pohybe, nesmie sa prestať písať. Ak žiakov nenapadá nová myšlienka, na okraj papiera si môžu „ čmárať “ - tým si udržiavajú myslenie a napadne ich niečo nové.
3. Počas písania žiaci nemusia myslieť na to, či je to pravopisne správne, ani na to, či je správna gramatická stavba vety. Účelom je dať myšlienky, ktoré sú v hlave, na papier.
4. Keď píšu žiaci, zároveň s nimi píše aj učiteľ. Ak žiaci vidia písať aj učiteľa, považujú písanie za dôležité a nekladú mu otázky. Predchádzame tým vyrušovaniu ostatných a žiaci sa neodpútavajú od témy.
5. Po uplynutí dohodnutého času prekonzultujú žiaci v dvojiciach alebo v skupinách napísané myšlienky.
6. Najlepšie myšlienky dvojice alebo skupiny zapíšeme na tabuľu (príp. na fóliu) a takto vznikne celý súbor nápadov ( návrhov, poznatkov ), ktoré patria k danej téme. Párová konverzácia alebo konverzácia v skupinách nemusí byť, môžu žiaci individuálne vyberať svoje najlepšie myšlienky.
7. Voľné písanie vyhodnocujeme aj čítaním napísaného a doplňujeme to, na čo si nikto nespomenul.
8. Je dôležité nerobiť žiadne posudky a žiaci musia mať istotu, že ich myšlienky nebudú zneužité.
Výhodou voľného písania pri opakovaní je to, že každý žiak je nútený sedem minút rozmýšľať nad danou témou. Ak by sme skúšali frontálne, niektorí žiaci by boli úplne pasívni. Častejším využívaním voľného písania sa učia žiaci systematickejšie pracovať a ich príprava na vyučovanie je dôslednejšia. Zaujímavé je pozorovať niektorých žiakov, ako rýchlo a oduševnene píšu, aby toho napísali čo najviac.
Po prečítaní voľného písania vidíme, ako žiaci rozmýšľajú. U mnohých sú myšlienky nesústredené. To znamená, že danú tému dostatočne neovládajú, alebo ich všetko okolo rozptyľuje. Zaraďovaním voľného písania do vyučovania dosahujeme aj očividné výsledky - žiaci sú sústredenejší, pohotovejší, dokážu si rýchlejšie vybaviť potrebné vedomosti, ktoré majú použiť pri riešení rôznych úloh.